reklama

Starý a nový človek

Jeden zo základných poznatkov Biblie je, že existuje tzv. starý a nový človek. Je to určité nóvum pre svet: on pozná len človeka ako takého. Boh však hovorí, že je starý a nový človek.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Kresťania túžia zbaviť sa starého človeka, ale len málo z nich sa pýta ako sa vyzlieka. Ako ísť na to. Čo to znamená a koľko to stojí. Pre mnohých mám veľmi tvrdú a smutnú odpoveď: stojí to všetko. Bude ťa to stáť všetko. Ak sa túžiš zbaviť starého človeka, bude ťa to stáť život. Teda všetko, čo máš. Nepôjde tu o nič menšie, ako o život. Nejde len o dom, peniaze, majetok, zdravie, vzťahy, česť, alebo čokoľvek máš – nie. Tu ide o oveľa viac: o všetko. O tvoje bytie.

Ef 4:21-24 Ako je pravda v Ježišovi, 22 že máte odložiť starého človeka s predošlým spôsobom života, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy, 23 a obnovovať sa duchovne premenou zmýšľania, 24 obliecť si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti. Tu máme zachytené, čo robí starý človek: ženie sa za klamnými žiadosťami do skazy. Vidíme, že to, čo je za tými žiadosťami, ani nie je reálne, ale klamlivé. Neprekvapuje to, lebo prvotným autorom týchto žiadostí je otec lži – diabol. On klame a hovorí tomu, kto ho počúva: tie a tie veci sú dobré, napr. budeš slobodný, budeš sám sebe pánom, budeš nezávislý, budeš zdravý; po čase však zistíš, že je to naopak: si v otroctve, on je tvojím pánom, si závislý a nemôžeš sa rozhodovať slobodne a si chorý. Lebo najväčšou chorobou je hriech (otázka času, kedy sa choré vnútro prejaví aj telesne). Lebo otec lži – satan: veľa sľubuje, málo dáva a všetko berie. To si dobre zapamätaj: veľa nasľubuje, málo ti dá a napokon o všetko prídeš.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ef 4:17-19 Preto hovorím a dosvedčujem v Pánovi: Už nežite, ako žijú pohania, v márnosti svojho zmýšľania, 18 so zatemneným rozumom, odcudzení Božiemu životu pre nevedomosť, ktorá sa ich zmocnila, a pre zaslepenosť ich srdca. 19 Oni otupeli. Ten, čo má oblečeného starého človeka, žije v márnosti svojho zmýšľania: o čo sa snaží a na čo myslí – to všetko je márne, nemá to cenu, je to vlastne zbytočné, nič mu to napokon neosoží. Bezcenná márnosť/márnivosť. Starý človek má zatemnený rozum: nevie rozlišovať, čo je dobré a čo zlé, čo mu prospeje a čo uškodí. Obyčajne si volí to, čo mu škodí v najlepšom presvedčení, že mu to prospeje. Prečo? Lebo sa nepýta Boha: Čo mi prospeje? Čo je pre mňa dobré? Čo mám robiť? Ďalej sa v Liste Efezanom píše, že sa ich zmocnila nevedomosť. Lebo múdrosť je len u Boha. Pre ňu a pre srdce, ktoré u starého človeka nemiluje, čiže je zaslepené – je takýto človek odcudzení Božiemu životu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak vidíme, že existujú dva životy: buď mám svoj a žijem si ho v sebe a pre seba (ja si snažím veci zabezpečiť vlastnými silami), alebo Boží život, čiže život v tom, od koho pochádza. Ten, čo má oblečeného starého človeka je cudzincom v Božom živote. To nie je jeho život: on je tam cudzí. Taký nezažíva požehnanie Božie, pokoj v srdci – práve naopak, neustály nepokoj, nezažíva Božiu moc, lebo v ňu prakticky neverí; nezažíva ochranu Najmocnejšieho, lebo o ňu neprosí, alebo tomu neverí; chce sa priblížiť k Bohu, ale nevie, že len Boh sa môže priblížiť k nemu a neviera mu je prekážkou. Tak môže mať aj nálepku „kresťan“, ale v kresťanstve je cudzí. Je odcudzený Božiemu životu. Je cudzí, lebo si chce ponechať kontrolu nad svojím životom („Áno, Bože, ale len potiaľto. Tu už ja viem lepšie, čo je pre mňa výhodné.“) Pokiaľ v tom inakšom, Božom živote, má iný kontrolu nad všetkým: je to Boh ako zvrchovaný Pán, ktorý má s človekom svoj plán. A v Biblii sa píše, že takýto človek nakoniec otupie. Stane sa duchovným otupencom. Nič sa ho nedokáže dotknúť. Poznáte takých ľudí, čo chodia po svete so smutnými, otupenými tvárami?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veľa kresťanov prejde len čiastočnú cestu za Kristom. A potom sa zastavia. Dajú si vnútorné stop. „To je všetko, viac nedokážem, viac nie je v mojich silách!“ Stop. Avšak tento stav nie je na zármutok, ale na radosť: áno, výborne, že si prišiel až sem! Prídeš aspoň na základnú pravdu o svojom živote: tvoje sily nestačia. Vzdaj sa, kapituluj. Vzdaj sa starého „samostatného, nezávislého“ človeka. Boh to na teba dopúšťa v láske, lebo ťa miluje: nebuď sebestačný – potrebuj Boha! Potrebuj ma! Obráť sa na mňa! Ja som pripravený ťa viesť a vyviesť z tvojho problému. Ja chcem urobiť niečo z tvojho života. Ale so starým človekom sa nedá urobiť nič.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rim 6:8 Veď vieme, že náš starý človek bol s ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené, aby sme už neotročili hriechu. 7 Lebo kto zomrel, je ospravedlnený od hriechu.8 Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť. Je to tak; smutná správa pre tzv. polovičných kresťanov (koketujúcich so svetom): starý človek sa nedá odložiť alebo vyzliecť inak, ako zomretím! Starý človek musí byť zničený, nedá sa „opraviť“, „vylepšiť“, a to preto, aby si neotročil hriechu.

Iba kto zomrel sebe, svojvôli, prešiel cez duchovnú smrť sebe, ten je ospravedlnený z hriechu. Samozrejme, nie hocakým zomretím, ale zomretím s Kristom.

Inak sa nedá vyzliecť starý človek iba zomretím. Prečo? Pretože starý človek je taký silný: čiastočné riešenie ti nepomôže, že si niečo necháš, že o niečom budeš rozhodovať sám, v niečom sa nepodriadiš...

Ak sa túžiš zbaviť starého človeka, bude ťa to stáť všetko. Bude ťa to stáť tvoj život: tvoje predstavy, tvoje plány – to, ako si si ty život nalinkoval. Prečo život? Prečo tak veľa? Pretože to, čoho sa potrebuješ zbaviť, je to, čo tvorí samého (starého) človeka – jeho s jeho sebectvom, túžbami, plánmi, „čo ja chcem a čo nechcem“, nepremenené (neznovuzrodené) ego. To všetko musí zomrieť. To všetko musí podstúpiť duchovnú smrť.

Boh to tak riadi v prozreteľnosti: toto ti pošle, takú životnú skúsenosť, onakú životnú katastrofu, tamto sa ti nepodarí, ten ťa sklame, onen ťa podrazí – to všetko preto, aby ti ukázal, v čom ešte neumrel tvoj starý človek, tvoje predstavy. On chce byť úplným a bezvýhradným Pánom nad tvojím životom.

Keď som bol na začiatku duchovnej cesty, veľmi ťažko som znášal všelijaké skúšky, umŕtvovania, katastrofy, čo ma stretali. Takéto utrpenie, hentaké utrpenie – ako to mám všetko zniesť? Veď ja to neunesiem... veď ja umriem! Umieram! Áno! Hurá, že si na to konečne prišiel! Bohu ide o tvoju smrť: smrť starého nezávislého človeka – ale nie pre smrť, ale pre život!

Rim 6:8 Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť. Buď sa podriadiš zákonu Ducha, ktorý dáva život v Kristovi Ježišovi, alebo sa podriadiš zákonu hriechu a smrti (porov. Rim 8:1-2). Teraz, keď na mňa prichádza nejaká tragédia, neupadám do zúfalstva, alebo zničujúceho nepokoja, ale sa pýtam Boha: Pane, čo chceš odo mňa? Kde som si ešte sám svojím Pánom? Čomu mám ešte odumrieť? A je toho ešte tak veľa! Preto viem, že vôbec nie som na konci týchto udalostí! Skôr na začiatku cesty. Nie si tam aj ty?

Kol 3:5 Umŕtvujte teda svoje pozemské údy: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadostivosť a lakomstvo... 9 Neluhajte si navzájom vy, čo ste si vyzliekli starého človeka s jeho skutkami 10 a obliekli ste si nového, toho, čo sa obnovuje, aby mal pravé poznanie podľa obrazu toho, ktorý ho stvoril. (...) 12 Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. 13 Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy! 14 Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti! 15 A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v jednom tele. A buďte vďační! 16 Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva. (...) 17 A všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi.

Vyzliecť starého človeka s jeho skutkami. Keď chceš hovoriť, že máš oblečeného nového človeka, musíš mať skutky. Čiže keď máš skutky starého človeka – nemáš stále oblečeného starého človeka, neriadi ťa starý človek?

Nový človek sa musí stále obnovovať, aby mal pravé poznanie. Duchovné zaspatie prináša úpadok. Neustále sa podriaďujem Bohu a prosím ho, aby mi dal pravé poznanie: aby som poznal pravdu. Pravda (aj o mne samom) môže aj zraňovať, ale len on posúva ďalej.

Ty, čo si sa rozhodol vyzliecť starého človeka s jeho skutkami svojou smrťou, aby v tele žil Kristus, si Boží vyvolenec, svätý a milovaný. Svätý nie zo seba – ale z Krista a milovaný Otcom skrze Krista v Duchu Svätom. Nie je to úžasné?

Čo si máš obliecť? Hlboké milosrdenstvo (si milosrdný?), láskavosť (si láskavý?), pokoru (si pokorný?), miernosť (si mierny?), trpezlivosť (si trpezlivý?), znášanie sa navzájom (si znášanlivý?) a odpúšťanie (odpúšťaš?). Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti! Vidíš, aký protiklad k zaslepenému srdcu, ktoré majú tí, čo sú oblečení do starého človeka? V tvojom srdci bude vládnuť Kristov pokoj. Nie je to úžasné prisľúbenie?

Nasleduje vynikajúce Pavlovo odporučenie: Buďte vďační! Veď to nie ty si si dal nového človeka, aby si si ho mohol obliecť. To ti ho dal niekto iný – buď mu vďačný! Je to Kristus, Boh! Ako často mu vyjadruješ svoju vďaku? A nebolo to len tak – on obetoval všetko, tak aj má právo všetko od teba požadovať. Čo si chceš nechať pod svojou kontrolou? Čo mu nechceš odovzdať?

Ten, čo má oblečeného nového človeka všetko robí v mene Pána Ježiša: čo hovorí, alebo koná. Všetko! V mene Ježiša ráno vstáva a vykročuje do nového dňa, v mene Pána si sadá do auta a verí, že ho uchráni pred nehodami, v mene Krista sa v láske rozpráva s manželkou/manželom, ktorý ho práve nahneval alebo podráždil, v jeho mene sa modlí o uzdravenie a verí, že ak bude Boh chcieť, bude ten človek skutočne uzdravený.

Kristovo slovo by malo v ňom bohato prebývať. Čítať Slovo, meditovať ho, veriť mu, konať podľa neho, konať v jeho sile, napĺňať si ním svoju myseľ. Ono by malo zasahovať všetky oblasti môjho života. Môj život by mal byť „ním bohatý“. Veď vieme, že Božie slovo je živé, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca. (Hebr. 4:12) Nedávať, neuvoľňovať miesto v mysli diablovi (porov. Ef 4:27)

Nový človek, ktorého si mám obliecť, nie je mojím výtvorom, alebo produktom (tak ako je starý človek), ale táto prirodzenosť musí byť stvorená (vytvorená) podľa Boha (Boh mi ju musí dať, vytvoriť vo mne) v spravodlivosti a pravej svätosti (Ef 4:24). Nie je tam žiadna moja zásluha. Tam už všetko robí len Boh a všetko je milosťou dané od neho.

Vzdávam sa Bohu. Prehral som boj o nezávislosť – som slabý, ty si silný Boh! Kapituluj pred Pánom. Vyznaj hriech: ja som si svojimi silami snažil zariadiť svoj život (alebo nejakú jeho oblasť), zabezpečiť, zorganizovať... a nepýtal som sa ťa, aká je tvoja vôľa s mojím životom. Myslel som si, že ja to viem lepšie, ako ty. Zlyhal som. Zlyhala moja sila. Som v koncoch. Pomôž mi, Pane. Potrebujem ťa na prežitie. Ty si moje všetko. Keď mám teba, mám všetko a všetko je v poriadku. Všetko. Ďakujem. Som ti nesmierne vďačný za nádej, ktorú mi dávaš. Amen.

Štefan Patrik Kováč, ThLic

Ak sa vám, priatelia, článok páči, prosím o zdieľanie.

Stefan Patrik Kovac

Stefan Patrik Kovac

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Narodený 24.2.1970. Autor duchovnej literatúry Život v Božom požehnaní (2014), Život s Bohom (2015), Toto je skutočná Afrika (2016), Sviatky Boha (2016) a knihy poviedok Život nie je ľahký (2017). Učiteľ. Vedúci Spoločenstva Živá voda. Venuje sa teologickým témam a stavu kresťanstva doma i vo svete. Ženatý (2001), otec piatich detí (Sára, Juditka, Samuel, Miriam a Dávid). Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu