Sedím za volantom. Hľadám miesto, kde sa bude tá obnova konať. Boli sme tu už pred nejakými rokmi: pomaly sa mi všetko vynára z pamäte. Za mnou, v našom rodinnom vane, sedí celá moja rodina. Prechádzam kruhový objazd, len nedávno dokončený, a stúpam na vŕšok. Na ňom sa týči vysoká budova študentského internátu, v ktorom organizátori vybavili ubytovanie pre rodiny; tu máme bývať. Takto, na kopci, sa mi tá nemoderná stavba zdá ešte vyššia, než v skutočnosti je. Áno, tu to bude.
V lete 2012 sme sa s manželkou Evičkou a vtedy našimi štyrmi deťmi (hoci sme ich mali päť) zúčastnili duchovnej obnovy pre manželov. Je to požehnaný kurz; veľa manželských párov si tam obnoví svoj vzťah k Tomu, u ktorého je všetko požehnanie a ochrana, i navzájom, ba sú dokonca svedectvá, že Mocný cez tento kurz dokázal nejeden rozpadajúci sa vzťah zachrániť; beží tu každé leto v dvoch turnusoch. V roku 2006 sme mali s manželkou na ňom vyučovanie o kresťanskom manželstve pre sto päťdesiat párov Muža a ženu ich stvoril, ale tentoraz sme to zobrali oddychovo: sú tu okrem prednášok aj vynikajúce aktivity pre deti. Tu však nechcem teraz hovoriť o požehnaniach, ktoré si manželské páry odtiaľ odnášajú, ale o tom, ako nám tam Mocný zachránil dcérku Juditku Alžbetku (5).
Asi v strede duchovnej obnovy Boh dal mojej manželke sen: dcérka je v ohrození. Evka videla, ako Juditka bola v nebezpečenstve života a taktiež, že tá nehoda nebola úmyselná. Ale skončila jej smrťou a po tej zrážke mala krvavé oči, podliate. Manželka sa strhla zo sna a dlhšie nemohla zaspať. Nikoho však vtedy v noci nezobudila.
Zverila sa mi s tým až ráno. Boli sme akurát na chodníku a ponáhľali sme sa na jednu z prednášok. Duch Svätý ma pohol, aby sme sa za ňu okamžite modlili. Rozhodol som sa hneď. Zastavili sme sa a nakrátko sústredili svoje mysle na Toho, ktorý VŽDY dokáže pomôcť. Modlíme sa vždy o ochranu svojich detí a Mocný ich skutočne už mnohokrát zachránil od veľkých zranení, ba smrteľných úrazov. Ale teraz sme sa modlili o osobitnú ochranu pre Juditku, vzývali sme nášho Priateľa, aby nad ňou a jej činmi bdel, dával na ňu pozor a aby jej pridelili ešte jedného anjela na ochranu. Lebo ako vieme, každý z nás má jedného ochranného anjela – je to osobitný prejav lásky Toho, čo nás stvoril, k nám. Len otázne je, či (aspoň) kresťania s ním spolupracujú.
Keď je dieťa pod ochranou Mocného... rodič si môže oddýchnuť, môže sa uspokojiť, že dieťa je v tej najlepšej starostlivosti. Tak aj my: Juditka bola v skupine so svojimi rovesníkmi s animátorkou a my sme mohli ísť spokojne na prednášku. Už to nebola „naša starosť“, ale Toho, ktorému sa všetko musí podriadiť.
Nebezpečenstvo, pred ktorým nás Ten, čo nás má rád, varoval vo sne, však malo prísť až v druhej polovici dňa. Dozvedeli sme sa to až sprostredkovane od najstaršej dcérky, Sárky. Ako sa tak deti hrali pred internátom, kde boli ubytované – ako sme spomínali – celé rodiny aj s deťmi, napadlo ich, že sa pôjdu hrať ku novým kamarátom na bunku. Boli ubytovaní na ôsmom poschodí a zábavné pre deti bolo už aj vozenie sa vo výťahu.
Tieto staré, za komunizmu vybudované internáty, majú aj jeden nedostatok: parapety okien sú veľmi nízko, azda 30-40 centimetrov od podlahy. Ako sa tak hrali, Juditku napadlo liezť do okna, chcela si sadnúť na parapet a vari mať pekný výhľad na okolitú prírodu, lebo internát bol postavený na kopci. V tom čase už býva unavená... Nebezpečenstvo pádu z okna dole bolo zjavné. Lenže nik dospelý v tej bunke nebol, len hrajúce sa deti...
A tu zasiahol Mocný pomocou jedného staršieho dievčatka, ktoré si všimlo, ako sa Juditka škriabe do otvoreného okna. Dohováralo jej, že je nebezpečné tam loziť, ale dcérka, ktorá bola akurát v období vzdoru a budovania si osobnosti, odmietala také napomenutie a naschvál sa tam driapala – keď jej niekto niečo zakazuje, ona to práve stoj čo stoj chce vyskúšať. A tak sa násilím tlačila do okna: veď ona si len chce sadnúť na parapet!
Ten, ktorý má všetku moc, však posilnil ono staršie dievčatko, aby sa nevzdalo. Bojoval o jej život. Vytrhol ju z okna, a pomocou dievčatka jej ďalej rázne dohováral. Tu si už dala povedať. My rodičia, keď sme sa to dozvedeli, sme si mohli len približne predstaviť, ako blízko bola naša dcérka od veľkého nešťastia. Prechádzal nám mráz po chrbte. Ale Ochranca zasiahol, pridal jej ochranného anjela a zachránil ju od smrti – pádu z 8. poschodia vysokej internátnej budovy.
Keď sme sa spamätali zo šoku, akoby sme si naspäť premietali film záchrany našej dcérky: sen, v ktorom nás Boh upozornil na hroziace nebezpečenstvo, okamžitý popud na modlitbu za osobitnú ochranu a zásah Dobrého, ktorý si tak rád vo svojej prozreteľnosti na dobré skutky používa ľudí (len koľkí sú ochotní spolupracovať s jeho vôľou?). A naše srdcia spontánne prešli do chvál nášho dobrého Otca, ktorý sa stará a vždy bdie.
Pre rodičov: Najlepšie je dieťa zveriť pod ochranu Toho, ktorý vie. Tam je dieťa najistejšie. Ak by chcel rodič všetko ustriehnuť a od všetkého nebezpečenstva dieťa ochrániť – ešte by sa to teoreticky dalo u jedného dieťaťa. Ale len teoreticky: lebo to by musel byť stále pri ňom a nad ním. Ale u troch, štyroch a viac detí rodič nemá šancu všetko ustriehnuť. Ideálne je zveriť ochranu detí do najlepších rúk a to sú Božie. Aj keď je jedno, alebo sú dve. Samozrejme, treba urobiť zo strany rodiča to najlepšie, čo sa dá, a všetko, čo sa dá, nezakrývať nikým svoju lenivosť, „neschovávať“ ju ani za Dobrého, ale kto sa chce spoľahnúť len na svoje sily: je neborák. A bude aj preverený, či všetko svojimi silami zvládne. Veď kresťanovi ponúka svoju pomoc najlepší Pomocník, aký je len možný a to: Ten, ktorý je Mocný a ktorému sú podriadené všetky okolnosti a osoby. On má neobmedzenú moc nad ľuďmi, duchmi, anjelmi i vecami a udalosťami. Nad celým svojim stvorením. A túto moc použil aj na záchranu našej dcérky: Tebe, nášmu Záchrancovi, veľmi ďakujem.
Štefan Patrik Kováč
Viac príbehov a zásahov Najsilnejšieho do života človeka v knihe Život v Božom požehnaní - hľadajte u svojho kníhkupca alebo na internete, napr. zachej.sk. Prosím o zdieľanie >>>
