reklama

PASCHA - vyvrcholenie ľudských dejín

Koľko sa môžeme poučiť z paschálnej večere, ktorú slávil aj Pán? Veľa. Práve z nej on urobil svoj OBRAD LÁSKY - našu Eucharistic. hostinu. Ježiš z toho, čo bolo nedokonalé, urobil DOKONALÉ, a čo bolo naznačené, to urobil SKUTOČNÝM

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Ježišovi pri Jakubovej studni na hore, kde Samaritáni uctievali Boha – a vtedy tam prišiel skutočný Boh –, jedna zo samaritánskych žien hovorí: „Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus.“ Ježiš na to odpovedá: „To som ja, čo sa rozprávam s tebou.“ (Jn 4:25-26)

Ježiš vyhlasuje seba za Mesiáša, Pánovho Pomazaného. Tento výrok obsahuje v sebe aj dôsledok a má vplyv aj na duchovný význam sviatkov Boha a osobitne sviatku Paschy, ktorá sa dovtedy slávila. On prichádza, aby vyplnil zmysel Paschy, z nej najmä paschálnej večere a osobitne paschálnej obeti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Baránok. V Ježišovej dobe sa v Chráme pred slávnosťou obetoval baránok a jeho mäso sa potom prinášalo do domov, kde bolo súčasťou večere. Tá sa tiež volala hostina paschy (veľkonočného baránka). Tým pravým Baránkom Paschy je Ježiš sám. Jeho telo je tou dokonalou Obetou, bezchybnou, svätou a čistou, z ktorej sa dvíha tá nádherná vôňa pre Pána. Z nej oddelená krv (čo znamená smrť), spôsobuje ochranu pred anjelom večnej smrti – a zatratením.

Kosti baránka a sviatostný charakter. V Mojžišovom zákone je osobitným spôsobom zdôraznené, že pri obetovaní, zabíjaní baránka (určeného na paschálnu večeru) sa mu nesmie polámať kosť (Ex 12:46c). Toto ustanovenie má odozvu aj v žalmoch (porovnaj Ž 34:20-21, Jahve/Pán ochraňuje kosti spravodlivého, ani jedna mu nebude zlomená).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

U Ježiša, ktorý je tým dokonalým Baránkom, sa to splnilo v plnej miere na Golgote: Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok (...) Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.“ (Jn 19:32-36)

Okrem nepolámania kostí sa nesmelo nič nechať do rána, ani nič vyniesť z domu – tým sa malo zabrániť zneucteniu obety. Veď Izraeliti odchádzali na druhý deň a pohanskí Egypťania by to mohli urobiť. To naznačuje, že už pradávna paschálna hostina mala sviatostný charakter, ktorý priviedol do dokonalosti Ježiš ustanovením sviatosti par excellance Eucharistie v rámci Eucharistickej hostiny. Urobil z nej Sviatosť sviatostí. Chcel nám tak dať prostriedok spásy, pomoci a výživy našej duše, aby sme nepadli pri putovaní púšťou tohto sveta. Novú mannu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bezchybný baránok. Podľa Ex 12:5 musel byť baránok určený na paschálnu hostinu bezchybný. Tým dokonalým Bezchybným je Ježiš, človek, na ktorom nemohol nájsť vinu ani Pilát ani Sanhedrin, Boh bezchybný sám v sebe. Bez jediného rozhodnutia sa pre hriech, bez jediného „nie“ Otcovi. Dokonalý Bezchybný. Dokonalá Obeť pre oltár.

Oslava vyslobodenia. Ako Pascha je sviatkom oslavy vyslobodenia, tak podobne hlavnou náplňou kresťanskej Veľkej noci je vyslobodenie človeka z otroctva hriechu.

Účastníci večere. Ako sme si už spomínali, paschálnej večere sa mohli zúčastniť len tí, čo boli zaradení do Božieho ľudu – Izraela. Ako? Obriezkou (či už Židia, alebo aj otroci či hostia). Ak napríklad zachovávanie soboty platilo aj pre hosťov, z paschálnej večere sú jednoznačne vylúčení všetci neobrezaní. Pascha je, ako vidíme, skutočne Izraelskou záležitosťou, „starozákonnou sviatosťou“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako obriezka otvárala možnosť účasti na hostine Paschy, krst otvára len a jedine kresťanom cestu ku Eucharistickej hostine (Pánovej večeri) a keďže je dokonalá, musia mať navyše čisté srdce obmyté pokáním a milosťou Boha, t. j. oblečeného Krista. Nekresťania sa Pánovej večere zúčastniť nesmú. A z kresťanov prijímania Pokrmu duše tí, čo sú v hriechu.

Obrezaní kúpení otroci, ktorí sa považovali za vlastníctvo pána, sa mohli zúčastniť – to sú v analógii kresťania, ktorí boli kúpení Kristom jeho krvou. Podobne hostia, ktorí užívali pohostinstvo Izraela, to sú pohanské národy, ktoré cez krst užívajú pohostinstvo Cirkvi – dostanú dokonalú Potravu duše. Ako Paschu mohli sláviť len tí, čo cez obriezku uznávali Boha Izraela ako svojho Pána a osloboditeľa z Egyptského otroctva, tak Eucharistickej hostiny (Večere Pána) len tí, čo uznávajú Ježiša Krista krstom za svojho Pána a jediného osloboditeľa z otroctva hriechu a smrti.

Kitl. Muž, ktorý predsedá večeri, má mať oblečený biely kitl, čo má symbolizovať Veľkňaza konajúceho svoju službu v Chráme. Práve Ježiš je ten pravý Veľkňaz, ktorý prináša Pánovi svoju obetu, jemu patrí kitl v najvyššej miere: prináša obetu za nás, za svoj ľud a zastupuje ho pred svojím Otcom. On je ten pravý Obetník.

Oddelenie baránka. 10. nisana si mali rodiny Izraelitov oddeliť baránka a starať sa oň až do 14. nisana doma. Mať ho medzi sebou. Ako bol baránok určený na obetu oddelený od iných zvierat, tak Ježiš bol oddelený od ľudí: tí najbližší ho opustili, tí najdrahší ho zapreli. Zostal opustený a sám obťažený našimi hriechmi. Vidíme to už pri večeri, kde ho mali apoštoli medzi sebou nie plné 4 dni (hoci aj to je možné, predtým), ale azda 4 hodiny počas večere. Ježiš oddelený od ľudí, aby za nich zomrel. Oddelený nevinný od hriechu, aby Hriech prijal na svoje plecia, oddelený ako dokonalá Obeť pre Pána. Oddelený pre Boha, čiže svätý.

On, Svätý, sa však z lásky k nám stáva Hriechom, ktorý bol pribitý na kríž a zničený. Je dokonané. Brána neba je opäť otvorená.

Prvorodený. Deň pred večerou bol podľa tradície pôstom pre všetkých prvorodených mužského pohlavia. Bolo to preto, aby si uvedomili, že patria Pánovi. A že závisia od Pána. Tak isto Zákon (Ex) kladie zasvätenie prvorodených do sviatku Paschy. Ten najvynikajúcejší Prvorodený je Ježiš. Prvorodenstvo sa určovalo nie vzhľadom na otca, ale na matku: u Ježiša vzhľadom na Matku Máriu. Keďže evanjeliá Jozefa, manžela Márie, počas verejného vystupovania Syna človeka nespomínajú, je pravdepodobné, že už nežil. Teda Ježiš zastupoval svoj rod pred Bohom: bol to rod, výhonok z kráľovského pokolenia Dávida. A keďže Izrael je prvorodený z národov, Bohu je cez tohto prvorodeného zasvätená celá zem – celé ľudstvo. On ako Prvorodený zastupuje pred Bohom celú zem a zachraňuje ju. Toto robí vo svojej poslednej Pasche.

Maces a Kristovo telo. Obetovanie macesu v židovskej paschálnej večeri našlo dokonalé zavŕšenie v obetovaní Ježišovho tela, keď on hovorí: Vezmite a jedzte, toto je moje telo..., ktoré sa obetuje za vás. Aby sme prenikli do hĺbky významu, čo to znamená, pozrime sa na to, čo znamená „telo“ v Biblii.

„Telo“ tu neznamená jednu časť človeka, ako sme my, dediči gréckej kultúry, to náchylní vnímať. Totiž Grécki filozofi, ako elita európskej kultúry, zaviedli do nášho pochopu „rozdelenie“ človeka na tri časti: telo, ducha a dušu; že telo až s ostatnými dvoma zložkami tvorí celého človeka. Nie.

V hebrejskom chápaní človeka „telo“ znamená celého človeka – pokiaľ ten žije v tele, v smrteľnom stave. Ján miesto slova sóma používa slovo sarx. V 14. verši 1. kapitoly hovorí: Slovo sa stalo telom (sarxom)čo znamená to isté ako človekom. Telo v biblickom semitskom význame znamená celého človeka, aj celý jeho život. A u Ježiša to bol život od začiatku – od narodenia, vtelenia, cez prácu v otcovej dielni až po verejný život so zázrakmi a strádaniami, až po agóniu v Getsemanskej záhrade a kríž –, ktorý obetoval. On Otcovi a nám obetuje celého seba a celý svoj život.

On sa nechal zlomiť, aby sa stal naším chlebom: v blízkovýchodnej kultúre je chlieb symbol všetkej potravy, čo potrebujeme na život.

Ježiš Kristus je takouto potravou.

Zjednotenie. Ježiš nás chce preniknúť svojím Duchom, chce byť súčasťou nás. Chce byť v nás. Chce mať čo najužšie, najintímnejšie spoločenstvo s nami. Aj preto ide v Pasche najmä o jedlo/večeru, doslova stolovanie. Ježiš hovorí: Jedzte... Kristus chce byť súčasť nás, obrazne ako sa potrava stane súčasťou nás. Tá sa rozloží v našom tele a prinesie nám silu žiť. S Hostiou a Kristom je to podobne: dodá nám silu milovať, odpúšťať, vyznávať. To „dokážeme“, len keď sme intímne zjednotení so Synom človeka, Ježišom.

Osobitne dôležité sú teda tri dôsledky Hostiny – prehĺbenie jednoty s Kristom, odlúčenie od hriechu a jednota Cirkvi – Kristovho tela, ku ktorej je pozvaný každý z nás „prispieť“ svojím dielom.

Víno a krv. Analogicky obetu vína Ježiš priviedol k dokonalosti premenou na svoju krv. A podobne ako krv baránka ochraňovala vtedy v Egypte Izraelitov pred hubiteľom, tak Ježišova dokonale ochraňuje pred (večnou) smrťou. Pridáva však Ježiš niečo obetovaním svojej krvi, keď už obetoval svoje telo a celý svoj život? Áno – pridáva svoju smrť! Starí Židia verili, že život je práve v krvi – Lv 17:11,14; Dt 12:23. Dnes by sme povedali, že krv symbolizuje život, keďže telo bez nej nemôže zostať živé. Jej vyliatím, jej oddelením od tela teda dostávame smrť, nastáva smrť človeka. Krv v hebrejskej reči neznamená časť človeka, ale udalosť – smrť. Teda v tele nám dáva Kristus svoj život a v krvi smrť.

Kalich krvi. Jedna z nie menej dôležitých vecí, ktorú nám zaznamenal evanjelista Lukáš o Ježišovej poslednej večeri je, že onen pohár, ktorý zdvihol Ježiš a povedal „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás“, bol pohár po paschálnej večeri. Lukáš sám bol Nežid, čiže pohan (z tradície máme zachované, že lekár) a vedel, že pre neznalých poriadku (sédera) paschálnej večere treba pridať informácie navyše, ktoré by pre samotných Židov boli nepotrebné.

Nevieme, aký presne bol pôvodný Ježišov séder paschálnej večere, ale isté je, že ten, čo sa zachoval doposiaľ, je starobylý a siaha – ako tvrdia poprední rabíni a učitelia Zákona – až do obdobia Mojžiša, či obsadenia Kanaánu. Takže počas tých stáročí, keď Izraeliti dvíhali Pohár vykúpenia (spásy), aby si pripomínali svoje vykúpenie z krajiny otroctva a cudzích bohov, pripravovali okolnosti pre Mesiáša, Krista, aby on túto časť večere urobil dokonalou.

A skutočne, Ježiš použil práve tento pohár na to, aby si ho „privlastnil“, lebo on je ten očakávaný Vykupiteľ, ktorému patril a – po urobení zázraku – naplnil ho vlastnou krvou, ktorou vyplatil vykúpenie a spásu človeka. Z tohto tretieho pohára urobil obetu svojej krvi Otcovi. Je to kalich záchrany: keď sa na Golgote oddelí krv od tela a nastane smrť: dokonalá obeta za hriech i hriechy človeka – príde pre ľudstvo spása.

Pripomeňme, že počas paschálneho séderu sa podávali štyri kalichy (piaty Eliášov kalich prichádza na rad až nasledujúci deň) a každý mal svoj jasný rituál: prvý bol kalich posvätenia, ktorým sa toto jedlo jasne odlišovalo od každého „obyčajného“ stolovania; druhý kalich pliag na pripomienku egyptských rán; tretí kalich spásy (vykúpenia, oslobodenia), pripomínal vyslobodenie z otroctva Egypta a posledným bol kalich chvál.

Záujem kresťanov sa upriamuje na tretí, Kalich Kidduš, ktorý v dnešnom séderi prichádza po jedení afikomenu. Červené víno v ňom bolo symbolom krvi. Ježiš premenil toto víno na svoju krv obety a novej zmluvy.

Prorok Jeremiáš o tom prorokuje: Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu! Nie ako zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich chytil za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta. Tú moju zmluvu oni zrušili, hoci som im bol Pánom – hovorí Pán. Ale toto bude zmluva, ktorú po týchto dňoch uzavriem s domom Izraela – hovorí Pán. Svoj zákon dám do ich vnútra a napíšem ho do ich srdca. A budem im Bohom a oni budú mojím ľudom. Už sa nebudú vzájomne poučovať a brat bratovi nebude hovoriť: „Poznajte Pána!“, pretože ma všetci poznajú od najmenšieho po najväčších – hovorí Pán. Lebo im odpustím vinu a na ich hriech si viac nespomeniem.“ (Jer 31:31-34)

Pozvaní sú všetci. Tak ako sa cez obriezku paschálnej hostiny mohli zúčastniť aj pohania, tak Ježiš teraz na svoju hostinu pozýva všetkých (Pite z neho všetci, Mt 26:27d). Pozvaný je každý, na jeho slobodnej vôli je, ako na toto volanie lásky, záchrany a milosrdenstva odpovie.

Nikto nie je dopredu vylúčený, ak to len sám neurobí svojou vôľou, ktorou sa prikloní k uctievaniu seba lebo nejakej inej modly (peňazí, moci, tela a pod.). Ježiš hovorí: „Nerob to, ublížiš si. Poď radšej na moju Hostinu, máš moje pozvanie.“

Znovusprítomňovanie. Tak ako Pascha a exodus (vyvedenie z otroctva) žije v Izraeli neustále a je neoddeliteľnou súčasťou života Izraela, ako bez Paschy si nevieme predstaviť Izrael, Boží ľud (veď ona ho vytvorila), tak sa neustále žije obeta Ježiša Krista v jeho Cirkvi: obeta kríža, obeta krvi a tela. Bez nej by Cirkev neexistovala; toto je jej Obeta, ktorú ona ponúka Otcovi. Tak, ako Izrael žil a žije zo starej Paschy, Cirkev žije z Paschy novej – Eucharistickej hostiny.

Nepripomínajú si ju Židia stále? Nežijú s ňou a v nej? Nesprítomňujú si znovu a znovu ten základný zásah Pána do svojej histórie, kedy ich zachránil a vytvoril si svoj ľud? Neožíva počas sviatkov znovu Záchana z krajiny hriechu a modlárstva? A tak podobne, tentoraz však dokonalým spôsobom je znovusprítomňovaná JEDINÁ obeta Pána Ježiša na Golgote v jeho Cirkvi.

Ježiš týmto, zoberúc Tretí pohár, Pohár vykúpenia (spásy), lámajúc nekvasený chlieb založil („zinštitucionalizoval“) Pánovu večeru. Dokonalý úkon lásky. Jej vlastným obsahom je jeho obeta Otcovi.

Ustanovil svoju Hostinu, na ktorej sa dá zakúsiť Nebo.

A všimnime si ešte, čo na nej povedal svojim učeníkom. Vtedy sa vyslovil, že on už nebude piť z plodov viniča až v Nebeskom kráľovstve. Aj tu možno vycítiť Ježišovu dokonalú vieru a optimizmus. I keď Ježiš ide do Getsemanskej záhrady (zrada učeníka, zajatie ako zločinca), kráča na súd pred veľkňaza a starejších, smeruje v ústrety mučeniu, ponižovania a vysmievania – stúpa ku krížu, on stále rozmýšľa v rámci Kráľovstva.

Nepoddá sa satanovým pokušeniam o zlyhaní a prehre.

Pre Ježiša cesta na Golgotu nie je cesta porážky, ale cesta do slávy.

Cesta na trón. Ujať sa vlády vo svojom novom kráľovstve lásky a svetla.

Aj cesta boja – poraziť kráľovstvo tmy a nenávisti. On je Ten, ktorý sa nevzdáva. On ide zvíťaziť!

Židovský národ dlhé desaťročia a stáročia čakal na svojho Mesiáša, Spasiteľa. Cieľom tej cesty, ktorá začala oslobodením Božieho ľudu z Egypta, mal byť Ježiš Nazaretský, zvaný Kristus. Mnohí jeho súkmeňovci, oklamaní satanom a pod nátlakom Veľrady to nedokázali, nevedeli alebo nechceli prijať. Ale bol to on.

To on, Boží syn a Syn človeka zobral na seba skutočné telo so skutočnou krvou (bolo to telo a krv pravého Baránka), aby ich mohol obetovať za svoj ľud a za všetkých, ktorí sa ukážu toho hodni tým, že prejavia svoju vôle oddeliť sa od svojho zla a zachrániť sa od smrti.

Štefan Patrik Kováč, ThLic

--------------------------------------

Kto by si chcel o Pasche a spôsobe, ako ju Pán Ježiš zavŕšil a urobil z nej Hostinu Lásky, prečítať viac, môže pozrieť moju knihu Sviatky Boha na zachej.sk alebo martinus.sk alebo nech mi napíše na spkovac@gmail.com

Nech je Pán Boh oslávený. Buďte požehnaní, priatelia. Prosím o zdieľanie.

Stefan Patrik Kovac

Stefan Patrik Kovac

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Narodený 24.2.1970. Autor duchovnej literatúry Život v Božom požehnaní (2014), Život s Bohom (2015), Toto je skutočná Afrika (2016), Sviatky Boha (2016) a knihy poviedok Život nie je ľahký (2017). Učiteľ. Vedúci Spoločenstva Živá voda. Venuje sa teologickým témam a stavu kresťanstva doma i vo svete. Ženatý (2001), otec piatich detí (Sára, Juditka, Samuel, Miriam a Dávid). Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu